KTO SME?
Občianske združenie Detstvo deťom pôsobí v Dobšinej a Rejdovej (okres Rožňava). Bolo založené v roku 2013 dvoma učiteľkami základnej školy v Dobšinej, ktoré chceli pomôcť deťom a dospievajúcim z prostredia generačnej chudoby.
Našou víziou je usilovať sa o to, aby deti z prostredia generačnej chudoby mali šancu prežiť plnohodnotné detstvo a počas neho si osvojili základné zručnosti a návyky, ktoré im pomôžu k dobrému životu.
Venujeme sa ranej starostlivosti – podporujeme mladistvých rodičov, aby dokázali deťom dať všetko, čo potrebujú – učíme ich deti rozvíjať, posilňujeme ich rodičovské kompetencie, vedieme ich k zodpovednému vedeniu domácnosti.
V Dobšinej prevádzkujeme rodičovské centrum Domček, pracujeme aj v teréne – v domácnostiach rodín a v herniach, ktoré sme zriadili vo vylúčených lokalitách.
Pre deti a mládež organizujeme vzdelávacie a prevenčné aktivity (vedieme ich k zodpovednému životu, z ktorého budú mať úžitok oni sami aj celá spoločnosť, rozvíjame ich kritické myslenie, zameriavame sa na prevenciu rizík počas dospievania – predčasná sex. aktivita, duševné zdravie, …).
Naša práca by nebola možná bez dobrých ľudí, ktorí priložili ruku k dielu, alebo nás podporili finančne.
NÁŠ PRÍBEH
Prečo sme založili OZ Detstvo deťom ?
Pretože každé dieťa by malo mať nie len formálne právo, ale aj reálnu možnosť prežiť plnohodnotné, dôstojné a bezstarostné detstvo.
To, že šťastné, bezstarostné a dôstojné detstvo dnes nie je samozrejmosťou pre všetky deti, žiaľ, vidia všetci, čo pracujú s deťmi, ktoré žijú v nedostatku. Akomkoľvek nedostatku – či už finančnom, hmotnom, ale aj emocionálnom či sociálnom.
Detstvo deťom ako odpoveď na začarovaný kruh
Deti, ktoré žijú v chudobe či inom nedostatku prichádzajú na pôdu základnej školy nespôsobilé na zvládanie nárokov nášho vzdelávacieho systému. Ich šanca uspieť v školskom prostredí pod náporom školských povinností je minimálna. Ak navyše nemajú uspokojené základné životné potreby, nedokážu primerane prospievať a byť v procese vzdelávania úspešné. Neskôr hľadajú únik z bezútešnej rodinnej a školskej situácie v predčasnom nadväzovaní sexuálnych partnerstiev a stávajú sa rodičmi v detskom veku. Základnú školu nedokončia, nepripravujú sa na žiadne povolanie a napokon končia na úrade práce evidovaní ako nezamestnaní znevýhodnení uchádzači o zamestnanie. Svojim deťom nedokážu vytvoriť optimálne podmienky na život, ich deti žijú v nedostatku a chudobe … A KRUH SA UZATVÁRA
Otvorený list ministrovi školstva
Aj preto Erika a Norika – „učiteľky z Dobšinej“ v roku 2012 napísali otvorený list. Bol adresovaný politikom a zákonodarcom. Stotožnilo sa s ním mnoho učiteľov a ľudí, ktorí majú rovnaké alebo podobné skúsenosti. A tak nám bolo zrejmé, že situácia je veľmi podobná v rôznych lokalitách Slovenska. Po „liste“ sa nezmenilo takmer nič, a tak sme vzali v Dobšinej veci do vlastných rúk. Víziu sme mali – pracovať treba s rodinou, aby vytvorila podmienky pre dôstojné detstvo svojich detí. Našťastie nás v tom čase našiel človek, ktorý veľmi pomohol tejto myšlienke – Stano Boledovič, ktorý okrem toho, že ako prvý podal pomocnú ruku myšlienke Rodičovského centra Detstvo deťom, zoznámil nás s ďalšími úžasnými ľuďmi, vďaka ktorým sme mohli začať.
Domček vznikol vďaka dobrým ľudom
Priestory pre rodičovské centrum sa nám podarilo získať vďaka skvelému človekovi Dodovi Bardíkovi, ktorý kúpil v Dobšinej rodinný dom – náš „DOMČEK“ a dal nám ho bezodplatne do užívania.
Po úprave a zariadení priestorov sme v decembri 2013 náš Domček slávnostne otvorili. Ďalším mužom, bez ktorého by Domček nebol, je Rasťo Blažej, vždy stál pri nás, zabezpečil takmer všetok nábytok Domčeka, po nociach zvážal k nám na vlastné náklady zariadenie, ale aj pracie prostriedky či detské plienky.
Dodnes sú Dodo a Rasťo pre nás tými, ktorí sú pripravení riešiť naše starosti a biť sa za nás na všetkých frontoch. Kľúčovými však na začiatku boli ešte ďalší traja páni: Andrej Kiska, Martin Procházka a Pavol Lipovský. Títo šiesti úžasní muži vložili do nás a našej vízie nielen dôveru, ale poskytli aj nemalú finančnú čiastku na rozbehnutie, zariadenie a prevádzkovanie centra. Im vďačíme za „rozbehnutie“ Domčeka.
V Domčeku to stále žije
V domčeku začínalo 12 rodín rozdelených do 3 skupín. Mamy rodín boli naše bývalé žiačky, ktoré otehotneli ako mladistvé ešte počas povinnej školskej dochádzky. Dnes pravidelne pracujeme s 28 rodinami. V dopoludňajších hodinách v Domčeku poskytujeme ranú starostlivosť a základné sociálne poradenstvo, poobede v Domčeku prebiehajú kreatívne dielne, ešte neskôr a cez víkend prichádzajú rodinky. Dvakrát do týždňa sa v domčeku stretáva skupina dospievajúcich dievčat – klub Babinec.
Zázračný domček, ktorý vrátil deťom detstvo
Hlavné poslanie a filozofia Detstva deťom sa rokmi nemení. Primárnym vzorom pre dieťa vždy bol, je a bude rodič. Dieťa bude nasledovať príklad svojich rodičov. Preto treba pomôcť rodičom, aby sa z nich stal dobrý, zodpovedný a nasledovania hodný vzor pre svoje deti.
Je nevyhnutné poskytnúť deťom optimálne prostredie pre ich vývin, výchovu a vzdelávanie od narodenia v rodinnom prostredí, nie až na pôde školských zariadení. Preto vedieme mladých rodičov k zlepšovaniu a zefektívňovaniu ich rodičovských zručností, podporujeme ich rodičovské kompetencie a spolu s nimi stimulujeme rozvoj dieťaťa od jeho narodenia. Taktným vedením, ale aj odbornými prednáškami, vzdelávacími aktivitami a ponúkaním nových rodičovských situácií ako sú výlety, návštevy divadla, kina, koncertu, múzea či kúpaliska umožňujeme rodičom posúvať svoje horizonty a posilňovať vieru vo svoje rodičovské schopnosti. Rodič je ten, kto dieťaťu sprostredkúva zážitok, rodič učí dieťa novým veciam a situáciám. My, cudzie tety, sme len kamarátkami pri spoznávaní a „barlička“, o ktorú sa rodičia v prípade potreby môžu oprieť.
Po niekoľkých rokoch nášho fungovania vidíme čiastkové úspechy každý deň. Ale veľká skúška správnosti príde neskôr, keď sa z našich detí budú stávať dospelí a my dúfame, že zodpovední, schopní a kompetentní, primerane vzdelaní, prospešní pre spoločnosť, vzory pre svoje deti. Už dnes sme na nich a na všetky ich pokroky nesmierne hrdé.